Zákon o obnoviteľných zdrojoch energie môžu vylepšiť poslanci

 

(Bratislava, 24. marec 2009)
V stredu, 18. marca schválila s pripomienkami Vláda SR na svojom zasadnutí návrh Zákona o podpore obnoviteľných zdrojov energie (OZE) a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Tento zákon sa pripravoval roky, vláda sa mala jeho znením zaoberať ešte v roku 2007 a má Slovenskej republike pomôcť s napĺňaním cieľov výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov (14 percent v roku 2020), ktoré sú záväzné. Stanovením regulačného rámca a garanciou výkupných taríf sa posilňuje záujem investorov o obnoviteľnú energetiku aj na Slovensku. Predlžovanie času jeho prípravy prinieslo aj zakomponovanie progresívneho prvku – práva výrobcu biometánu na prístup do distribučnej siete, ale zároveň ukázalo, že prizvať do pripomienkového konania odbornú verejnosť nestačí, ak o jej pripomienky neexistuje úprimný záujem.

Pripomienky Energetického centra Bratislava (ECB) ku schválenému návrhu zákona o OEZ

1. Zákon nie je o obnoviteľných zdrojoch energie, len o výrobe elektriny z nich. Na spotrebe energie v EÚ 27 sa elektrina podieľa 20-, doprava 31- a výroba tepla až 49- percentami. Tento zákon sa nezaoberá podporou výroby tepla z OEZ, pri ktorej má Slovensko najväčší potenciál využívania a rovnako ignoruje aj dopravu.

2. Zákon kladie zodpovednosť za odchýlku pri výrobe elektriny (ako príklad spomeňme fotovoltický článok, ktorý pre zamračenú oblohu nedodáva do siete plánované množstvá elektriny) v prípade zdroja s výkonom nad 4 MW, na plecia výrobcu; v Európe je bežná hodnota okolo 10 MW výkonu elektrárne. Okrem toho, zákon o energetike (656/2004) stanovuje vydávanie licencie pre výrobu elektriny z OZE od výkonu 5 MW. Bolo by účelnejšie, keby sa hranica 5 MW zjednotila v oboch prípadoch, hoci so sebou zdanlivo nesúvisia.

3. V prípade zariadení nad 4 MW prevezme zodpovednosť za odchýlku prevádzkovateľ zariadenia na výrobu elektriny. Zákon však nestanovuje, ako sa táto zodpovednosť bude uplatňovať. Z pohľadu investorov je to  veľké riziko, ktoré ich môže presvedčiť, aby v SR neinvestovali.

4. Zákon limituje využívanie OZE na výrobu elektriny len do približne 8 percent všetkých zdrojov. Povinnosť vykupovať elektrinu z OZE a majú distribučné spoločnosti len do výšky strát vo vedení čo je približne 8 percent. Nad touto hranicou už nemusia vykúpiť ani kilowatt bez ohľadu na to, akú cenu by za elektrinu zaplatili.

5. Zákon v rámci pripomienkového konania akceptoval najmä pripomienky distribučných spoločností a fosílnej energetiky. Okrem iného stanovuje povinnosť odoberať vyrobenú elektrinu tak, aby neohrozila bezpečnosť siete a stabilitu distribúcie, čo môže znamenať, že distribučná spoločnosť si nájde dôvod na selektívne pripájanie alebo nepripájanie OZE zdrojov elektriny.

6. Z formulácie zákona vyplýva, že zákon garantuje odber elektriny 15 rokov, a po tomto čase umožňuje výrobcu odpojiť zo siete, pričom životnosť zariadení je 30 rokov.

7. Zákon stanovuje limity pre výrobcov elektriny kombinovanou výrobou z biomasy v bioplynových staniciach – podpora je limitovaná, ak podiel biomasy dopestovanej na ornej pôde a použitej na produkciu bioplynu presiahne ročne 40 percent z celkovej hmotnosti biomasy použitej pri výrobe.

 

Miroslav Kučera upozornil na sporný limit 40 percent hmotnostného podielu biomasy pestovanej na ornej pôde pri výrobe bioplynu: „Na jednej strane Európska únia povzbudzuje poľnohospodárov, aby pestovali energetické plodiny a naše ministerstvo pôdohospodárstva im na to poskytuje dotácie, a na druhej strane obmedzujeme ich použitie na výrobu elektriny. To všetko sa deje v čase, keď majú naši poľnohospodári problém umiestniť na trhu svoju potravinársku produkciu.“ M. Kučera ďalej upozornil aj na nejasnosti cenotvorby pri elektrine z obnoviteľných zdrojov, lebo zákon neupresňuje akým spôsobom sa v ďalších rokoch bude zohľadňovať inflácia. Pri cenotvorbe je podľa M. Kučeru problematická aj právomoc regulačného úradu znížiť výkupné ceny elektriny z OZE. M. Kučera ďalej kritizoval aj množstvo výkonových limitov a hraníc, s ktorým zákon pracuje a ktoré ho robia neprehľadným: „nájdete tam 1 megawatt, 4 megawatty, 10, 15, 30, 50 megawattov. Je to veľmi neprehľadné a mätúce.“

Zbigniew Kocur zdôraznil riziko, že veľké fosílne elektrárne vážne narušia trh s biomasou, ako sa to už v niekoľkých európskych štátoch stalo, keď sa umožnila podpora spoluspaľovania biomasy vo veľkých tepelných elektrárňach: „biomasa je lokálny, prípadne regionálny zdroj energie a tak by to malo ostať.“

Matej Hlôška vyjadril svoje výhrady voči zákonu jednoznačne: „keby ma niekto požiadal, aby som napísal zákon, ktorý zalepí oči Bruselu a zároveň zabezpečí, že sa na Slovensku obnoviteľná energetika nebude rozvíjať, napíšem presne takýto text.“ Jednou z vážnych výhrad, ktoré prezentoval M. Hlôška, je napríklad aj maximálna veľkosť veterného parku 15 MW, „na Slovensku sa oplatí prevádzkovať veternú elektráreň alebo veterný park, ak jeho výkon presahuje 24 MW. Pri 15 MW sa do toho investorom neoplatí investovať,“ zakončil.

V súvislosti s pripomienkovacím procesom, v rámci ktorého väčšina dôležitých pripomienok organizácií, pre ktoré je férový a nediskriminačný zákon o OEZ existenčne dôležitý, nebola akceptovaná M. Lauko pripomenul: „zo strany firiem, ktoré chcú spraviť z obnoviteľných zdrojov obyčajné podnikanie, a zo strany mimovládnych organizácií nebol vyvinutý sústredený tlak na presadenie svojich požiadaviek. Toto by sa malo zmeniť ešte pred tým, ako sa zákonom budú zaoberať poslanci v druhom čítaní. O zákone treba hovoriť aj s našimi zákonodarcami, aby ho vedeli v rámci poslaneckých návrhov vylepšiť“.

 

 

Energetické centrum Bratislava

Občianske združenie Energetické centrum Bratislava (ECB) bolo založené v roku 1999. ECB je priamym následníkom ECEC – Energetického centra Európskeho spoločenstva, ktoré vzniklo v roku 1992. Poslaním ECB je iniciovať a podporovať rozvoj a využívanie energeticky efektívnych (EE) technológií a obnoviteľných energetických zdrojov (OEZ).
Za roky svojej činnosti sa ECB stalo partnerom medzinárodnej spolupráce, oponentom legislatívnych návrhov, koordinátorom medzinárodných projektov a, prirodzene, kontaktným miestom firiem podnikajúcich v energetike. Významné úsilie venuje koncepčnej práci na úrovni samospráv – v auguste odovzdalo významným regionálnym hráčom Regionálnu energetickú koncepciu okresu Veľký Krtíš.
ECB poskytuje nezávislé poradenstvo privátnej aj verejnej sfére. Radí v oblastiach, ktorým najviac rozumie – OEZ a EE. Konzultácie, energetické audity a projekty energetického manažmentu sa stretli so záujmom podnikateľov. V súčasnosti je ECB aktívne najmä v oblasti energetických auditov, energetických koncepcií a energetického manažmentu na úrovni verejnej správy.
ECB sa už v 90. rokoch zaoberalo financovaním projektov v energetike a táto téma patrí v práci centra medzi ťažiskové doteraz. Najviac úsilia ECB venovalo financovaniu treťou stranou – metóde nazývanej Energy Performance Contracting. ECB dokáže kompetentne a nezávisle poradiť pri financovaní konkrétnych projektov bez ohľadu na to, či ich chce realizovať verejný alebo súkromný sektor. V nadväznosti na konzultačné služby dokáže ECB pripraviť optimálne investičné projekty.


Vojtech Hollan
PR manažér
Energetické centrum Bratislava
Ambrova 35, 831 01 Bratislava
Tel.: 00421 2 593 000 91
Fax: 00421 2 593 000 97
e-mail: hollan@ecb.sk
www.ecb.sk
www.usporyenergie.sk
www.slnecnaenergia.sk
www.cevo.sk