Schválenie výstavby najväčšieho plynovodného projektu na svete za 45 miliárd eur.


Najväčšia stavba na svete spojená s investíciami  45 miliárd eur sa môže začať. Po skončení ustanovujúceho zasadnutia Poradného ministerského výboru pre Južný koridor to uviedol podpredseda Európskej komisie (EK) pre energetickú úniu Maroš Šefčovič.

Šefčovič pripomenul, že stretnutie je výsledkom jeho rokovania s azerbajdžanským prezidentom Iľhamom Alijevom z novembra 2014, keď sa dohodli, že projekt Južný koridor musí dostať dostatočnú politickú viditeľnosť, váhu a podporu.


Stretnutie na ministerskej úrovni v Baku to potvrdilo, lebo prišli ministri energetiky zo všetkých krajín, cez ktoré by sústava plynovodov SGC mala prechádzať. Okrem toho projekt podporili aj zástupcovia Európskej investičnej banky, Svetovej banky a Európskej banky pre obnovu a rozvoj.

Všetci účastníci mali možnosť pozrieť si prezentáciu medzinárodného konzorcia, ktoré ťaží plyn v Kaspickom mori a ktoré bude túto surovinu dodávať do Európy.

"Všetky delegácie deklarovali jednoznačnú politickú podporu tomuto projektu," upozornil Šefčovič. Vrátane nového gréckeho ministra pre energetiku a delegácie Turecka, ktoré bude kľúčovou krajinou pre tento"megaprojekt".

Slovenský eurokomisár dodal, že dnes sa zrodilo rozhodnutie pripraviť "cestovnú mapu", ktorá zhrnie všetky hlavné výzvy potrebné pre úspech projektu, a padlo rozhodnutie vytvoriť expertnú skupinu, ktorá bude pravidelne komunikovať a riešiť za pochodu vzniknuté problémy.

Šefčovič pripomenul, že ide o geostrategický projekt, momentálne najväčší svojho druhu na svete, ktorý pohltí investície vo výške 45 miliárd eur. 

"Je to jediný projekt, ktorý môže priniesť nový plyn novou trasou do Európy, čo je kľúčové pre zaistenie energetickej bezpečnosti EÚ," uviedol. Dodal, že stretnutie v Baku nadviazalo na minulotýždňové zasadnutie Juhovýchodnej európskej skupiny pre plynové prepojenie (CESEC) v Sofii. Projekt Južný koridor po dobudovaní potrebných interkonektorov bude tiež kľúčom k tomu, ako zaistiť energetickú bezpečnosť pre Balkán a juhovýchodnú Európu. Viaceré krajiny tohto regiónu sú dnes závislé od dovozu ruského plynu.

Podpredseda EK upozornil, že začiatočná prepravná kapacita SGC v roku 2019 bude 10 miliárd kubických metrov (m3) plynu. Táto kapacita sa však môže zvýšiť až na objem 20 miliárd m3, pričom je snaha prepojiť túto sústavu na náleziská na Blízkom východe a potenciálne náleziská vo východnom Stredomorí.

Sústava plynovodov SGC s dĺžkou okolo 3000 km bude prepravovať plyn z Azerbajdžanu cez Gruzínsko a Turecko do Grécka, Albánska a Talianska. Šefčovič upozornil, že diskusie naznačili jeho prepojenie - cez interkonektory, ktoré treba dobudovať - na Balkán a krajiny juhovýchodnej a východnej Európy, ktoré takto získajú šancu na diverzifikáciu energetických zdrojov a posilnenie svojej energetickej nezávislosti.

lb/e-filip
Zdroj: TASR