Protest výrobcov elektriny z OZE - vláda pripraví o prácu 3500 ľudí?

Bratislava 23. júna - Vláda SR dáva zelenej energii červenú. Uviedla to riaditeľka Slovenskej asociácie fotovoltického priemyslu (SAPI) Veronika Galeková na protestnom zhromaždení zástupcov výrobcov elektriny z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) pred Úradom vlády (ÚV) SR. Protestujúci do podateľne ÚV zároveň odovzdali oznámenia o výpovediach 3500 zamestnancov svojich spoločností, pretože subjektom pôsobiacim v oblasti OZE nevyplácanie štátnej podpory za zelenú elektrinu v roku 2015 spôsobuje existenčné problémy. Organizátormi protestu boli popri SAPI aj občianske združenie Energia budúcnosti, Asociácia malých vodných elektrární a Slovenská bioplynová asociácia.

Protestujúci podľa Galekovej upozornili vládu SR, aby zabezpečila dodržiavanie zákonov tak, aby zákony na Slovensku platili nielen pre zahraničných, ale najmä pre domácich investorov. "Hlavne však pre tých, ktorí na Slovensku žijú a reálne produkujú hodnoty a platia dane," informovala ďalej riaditeľka SAPI. Cieľom zhromaždenia bola podľa nej aj snaha zachovať tisíce pracovných miest v prevádzkach OZE v najohrozenejších regiónoch Slovenska.

Pripomenula zároveň, že firmy, ktoré produkujú tzv. zelenú energiu, napriek tomu, že mali štátom garantovanú 15-ročnú dobu podpory, ju od začiatku tohto roka nedostávajú.

“Na našom družstve vyrábame energiu zo zvyškov rastlinnej výroby a hnoja. Zamestnávame 85 ľudí, nemám ich však z čoho posledných 5 mesiacov vyplácať. Musím prepúšťať,” opisuje situáciu František Lizák, majiteľ bioplynovej stanice.

Voči protestom SAPI namiereným proti regulačnému úradu a regionálnym distribučným sústavám sa ohradil Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) 6. februára 2015. Za stratu podpory na výrobu elektriny z OZE na rok 2015, ktorá sa týka asi 1200 výrobcov, podľa ÚRSO označuje SAPI nesprávneho vinníka, keďže pri novelizácii príslušného zákona asociácia nemala žiadne pripomienky.

Slovensko sa dobrovoľne prihlásilo a zaviazalo k záväzku dosiahnuť do roku 2020 celoeurópsku úroveň 20% obnoviteľných zdrojov energie. Našej krajine pripadlo dosiahnuť iba relatívne malú úroveň 14 %. Potrebné investície na dosiahnutie tohto cieľa sa odhadovali rádovo na niekoľko miliárd €. Slovenské verejné financie boli a sú však na dosiahnutie cieľa slabé, tak v roku 2009 vyzvala vláda a parlament slovenských občanov a podnikateľov na pomoc pri dosahovaní tohto cieľa. Vláda, vedená vtedajším premiérom p. Ficom, navrhla a parlament prijal zákon o podpore obnoviteľných zdrojov (OZE). Súčasne poverili Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, aby vypočítal a stanovil ceny elektriny z jednotlivých technológií OZE.

Na základe zmien v zákone mali výrobcovia energie z OZE do 15. augusta 2014 nahlásiť distribučným spoločnostiam a ÚRSO plán výroby na tento rok. Úrad na základe týchto údajov reguluje koncovú cenu elektriny pre domácnosti a priemysel.

Povedzme si jednoduchšie o čo sa tu jedná?

Pred niekoľkými rokmi sľúbila vláda podnikateľom, ktorí sa rozhodnú investovať do zdrojov šetrných k prírode, že im vysokú investíciu pomôže 15 rokov financovať cez nadštandardné ceny za ich zelenú elektrinu. Bežná paneláková domácnosť túto politiku pocítila minulý rok asi 60 eurami navyše na faktúre za elektrinu.

Koncom minulého roka sa všetko zmenilo. Extra doplatky sa ani nie v prvom polčase 15-ročných garancií odrazu vytratili. Platí to pre asi 1200 zelených výrobcov elektriny, čiže zhruba polovicu všetkých dotovaných.

Dôvod: všetci naraz si vraj nevšimli zmeny v zákone a nepredložili úradom všetky potrebné informácie, aby mohli dotácie ďalej poberať.

Inak povedané, vraj neboli schopní podľa nového znenia zákona napríklad nahlásiť na všetky potrebné miesta predpoklad, koľko elektriny chcú zhruba vyrobiť. Namiesto extra doplatkov tak za elektrinu môžu dostať iba toľko peňazí, koľko stojí na burze, čiže okolo 30 eur za 1 megawatthodinu.

Pre ilustráciu, nové drobné fotovoltické elektrárne môžu tento rok dostávať za 1 megawatthodinu elektriny 88,89 eura. Tí, ktorí sa pripojili medzi prvými s veľkými solárnymi zdrojmi, mohli inkasovať vyše 400 eur za megawatthodinu. Vtedy sa však výhodné dotácie na veľké elektrárne podarilo vo veľkom využiť len úzkej skupine podnikateľov.

Dnes platí, že práve najväčšie zdroje elektriny nemali problém s naplnením zákona. Reč je o veľkých dotovaných zdrojoch napríklad z portfólia podnikateľa Jozefa Brheľa, Ivana Kmotríka či Milana Fiľa.

Zato menšie výrobne podľa úradníkov, ktorí dotácie rok čo rok odobrujú, zasa neoplývajú takou schopnosťou rovnako pochopiť zákon ako veľkí.

Je to účelové? David Langar, ktorý tiež prišiel protestovať pred Úrad vlády, je podľa svojich slov živým príkladom toho, že všetky potrebné dokumenty odovzdal, ale tvrdia mu, že nie. Nič mu vraj nie je platná ani kópia z podateľne. “Nemôžem si dovoliť zaplatiť deťom dovolenku a neviem, ako im budem platiť krúžky,” hovorí majiteľ vodnej elektrárne v Tatranskej kotline.

Majitelia zelených elektrární, ktorí predčasne prišli zrejme najmenej na rok o dotácie uprostred hry hovoria, že zákony niekto poohýbal tak, aby sa dotácie vyškrtali.

Medzitým sa kráti čas do nadchádzajúcich volieb. Vyškrtanie dotácií by na sľubované zníženie cien energii priestor vytvorilo.

Majitelia ekologických elektrární od premiéra žiadajú urýchlené zmeny. Neobstojí podľa nich ani argument, že o doplatkoch rozhodujú distribučné spoločnosti, v ktorých má štát iba akcie a Úrad pre reguláciu sieťových odvetví pod vedením nominanta Smeru Jozefa Holjenčíka.

lb/eFilip
Zdroje: teraz.sk, dennikn.sk, energiaweb.sk