Centrálne zásobovanie teplom a Energetická politika SR

Vývoj trhu s teplom respektíve vo všeobecnosti trhu s energiami prešiel viacerými štádiami. 

Až rok 1989 priniesol možnosť pozrieť sa na túto oblasť z prísne ekonomického hľadiska. Inštalované vykurovacie systémy boli málo efektívne, spotreba palív bola veľmi vysoká , vykurované objekty mali zlé tepelno-technické vlastnosti. Dôsledky tohto stavu sa však prejavujú ešte aj v súčasnosti.

Vývoj trhu s teplom je úzko zviazaný hlavne s vývojom trhu so zemným plynom. Približne 87% celého územia SR je momentálne plynofikovaných. V tomto ukazovateli sme v Európe na druhej pozícií. Vysoká dostupnosť plynu spôsobila postupné znižovanie podielu iných druhov palív na celkovej produkcii tepla využívaného na prípravu TÚV a vykurovanie. Preto došlo k nahradeniu zdrojov tepla využívajúcich uhlie prípadne biomasu.

Väčšina Slovenských miest  riešila otázku zásobovania teplom väčších bytových domov ale aj iných objektov občianskej vybavenosti prostredníctvom inštalácie systémov CZT. 

Technický stav týchto systémov je však veľa krát vo veľmi zlom stave a vyžaduje značné investície hlavne do zníženia ich energetickej náročnosti.

S rastúcimi cenami primárnych zdrojov energie (palivá) tým pádom rastie aj cena tepla pre konečného odberateľa. Mnohé systémy CZT boli čiastočne alebo úplne zrekonštruované. Boli nainštalované vysoko účinné kotlové systémy, nová regulačná technika, vymenené potrubné rozvody a podobne.  Tieto investície priniesli aspoň čiastočne želaný efekt vo zvýšení účinnosti výroby a distribúcie tepelnej energie. Investičné náklady sa však v zmysle platných zákonov odzrkadlili v cene tepla pre koncových odberateľov. Aj tí zareagovali na nové podmienky. Čiastočne zmenili svoj postoj k teplu a postupne začali realizovať niektoré energeticky efektívne opatrenia. Znížili svoju spotrebu na určitú úroveň. Ďalšie znižovanie si však vyžaduje značné finančné prostriedky.

Neustále zvyšovanie cien vstupov (energie, palivo) spôsobilo vysoký tlak na výrobcov tepla zo strany ich odberateľov. Ten sa prejavuje hlavne v snahe odpájať sa od systémov CZT. Toto spôsobuje výrobcom nemalé problémy, keďže spotreba tepla, v ktorej sú započítané okrem meniacich sa zložiek (variabilné náklady – palivo, technologická voda, elektrina, iné) aj zložky predpovedateľné (fixné náklady – mzdy, odpisy, úvery, réžia, zisk) sú počítané v dlhodobých horizontoch na určitú predpokladaná spotrebu.

Podobné trendy sa však objavujú aj v iných štátoch. Spôsobuje ich hlavne neustále sa zvyšujúca cena palív, ktorú jej odberatelia nedokážu vôbec ovplyvňovať. Dôvodom je vysoká závislosť všetkých ekonomík na fosílnych palivách, ktoré sú vo väčšine prípadov v značnej miere dovážané z iných krajín.

Na tento vývoj reaguje aj viacero strategických dokumentov, ktoré sa snažia podporiť využívanie takých druhov energie, ktoré sú v danej krajine dostupnejšie. V SR je takýmto dokumentom hlavne Energetická politika. Táto v časti 2.1 (Ciele a priority energetickej politiky Slovenskej republiky na obdobie do roku 2020 a s výhľadom do roku 2030) uvádza ako jednu s priorít: „Zvyšovať podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe elektriny a tepla s cieľom vytvoriť primerané doplnkové zdroje potrebné na krytie domáceho dopytu“.

Ten istý dokument v časti venovanej výrobe tepla uvádza nasledovné. „Rozvoj tepelnej energetiky Slovenska v strednodobom a dlhodobom výhľade sa bude orientovať na väčšie využitie obnoviteľných zdrojov . Základom pre dosiahnutie tohto predpokladu je motivujúco postavená cena tepla.

Ing. Milan Staron
INTEN, s.r.o.