Vetracie zariadenia

Prirodzené vetranie

Najbežnejším spôsobom prirodzeného vetrania je vetranie otvorenými oknami. Prvky prirodzeného vetrania môžme rozlišovať na prvky:

  • na odvod vzduchu - prieduchy a mriežky najmä v hygienických priestoroch,  
  • na prívod vzduchu - prechody cez steny, vetracie štrbiny - samostatné alebo integrované do okenného rámu.

Sofistikovanejšie prvky na prívod vzduchu môžu byť vybavené tlmiacimi vložkami na ochranu pred exteriérovým hlukom a klapkami proti nárazom vetra. Zaujímavým prvkom sú vetracie štrbiny s polyamidovou páskou, ktorá sa predlžuje/skracuje v závislosti od relatívnej vlhkosti v priestore a tak otvára, resp. zatvára prívod vzduchu.

Šachtové vetranie

Patrí medzi prirodzené vetranie, pri ktorom je vetrací otvor v miestnosti zaústený do zvislého prieduchu (šachty), ktorým sa vzduch z miestnosti obvykle odvádza na strechu budovy. Napojenie vetracieho prieduchu na šachtu s určitou výškou sa prejaví zvýšením tlakového rozdielu medzi teplým a chladným vonkajším vzduchom. V niektorých bytových domoch použil systém SHUNT, ktorý predpokladá zaústenie vedľajšieho vetracieho prieduchu z bytu do hlavného prieduchu vo výške vyššieho podlažia. Takýto spôsob zaústenia bráni šíreniu zápachov zo spodných podlaží.

Pri schuntovom vetraní je potrebný jeden dvojitý prieduch, čo znamená menšie nároky na stavebný priestor. Prívod vzduchu je zabezpečený transparentnými konštrukciami s definovaným prietokom vzduchu alebo špeciálnymi privetrávacími prvkami.

Šachtové vetranie s pomocným a zberným prieduchom umožňuje vetranie vo viacpodlažných objektoch. Pomocné prieduchy sa zausťujú do zberného prieduchu o podlažie vyššie.

Nútené vetranie

Pri nútenom vetraní využívame stále nejaké technologické zariadenie, ktorým sami ovplyvňujeme množstvo a kvalitu vymeneného vzduchu:

  • vetranie bez úpravy vzduchu - do vetraného priestoru privádzame čerstvý vonkajší vzduch bez akejkoľvek úpravy;
  • vetranie s čiastočnou úpravou vzduchu - vzduch väčšinou filtrujeme, prípadne podľa potreby ohrievame (teplovzdušné vetranie);
  • vetranie s komplexnou úpravou vzduchu – pri tomto spôsobe vetrania sa vzduch filtruje, ohrieva resp. chladí, upravuje sa jeho relatívna vlhkosť.

Podľa tlakových pomerov pri vetraní, rozoznávame

  • podtlakové 
  • rovnotlaké vetranie

Nútené podtlakové vetranie

pri tomto systéme sa odsáva vopred určené množstvo vzduchu pomocou ventilátora. V odvetrávanej miestnosti vzniká mierny podtlak, ktorý spôsobí nasatie čerstvého vzduchu špeciálne vybudovanými vetracími otvormi alebo náhodnými netesnosťami.

vetranie.gif

Nútené rovnotlaké vetranie

je charakterizované núteným prívodom upraveného vzduchu a núteným odvodom rovnakého množstva vzduchu z miestnosti. Vzduch sa odsáva z priestorov s najväčšou koncentráciou odpadového vzduchu (kuchyňa, WC, kúpeľňa...) a privádza do obytných priestorov (spálne, obývacie izby, pracovne). Cez komunikačné priestory sa následne čerstvý vzduch dostane späť aj do priestorov, z ktorých sa odsáva (kuchyne, WC, kúpelne). Výhodou tohto systému je, že v obytných priestoroch vytvárame pretlak a v priestoroch s odsávaním podtlak, čo zabraňuje šíreniu zápachov z kuchyne a WC do priestorov, kde sa trvalo zdržiavajú obyvatelia rodinného domu.

Tento systém vetrania je vhodné kombinovať s úpravou privádzaného vzduchu, jeho filtrovaním, predhrievaním / rekuperáciou a pod.

Rekuperácia - spätné získavanie tepla

Princípom je odviezť teplo z odpadového vzduchu, ktorý odvádzame z miestnosti a dodať ho čerstvému vzduchu, ktorý do miestnosti privádzame – a tak zamedziť stratám tepelnej energie.
U rekuperačných systémov takáto tepelná výmena odohráva v tepelnom výmenníku, ktorý je spravidla namontovaný priamo vo vetracom zariadení. Rekuperačná jednotka môže pracovať s účinnosťou okolo 70% citeľného tepla, pri riadenom vetraní využívajúcom rekuperáciu možno ušetriť 20-25% celkových nákladov na vykurovanie.

Rekuperačný systém býva kombinovaný s dodatočným vykurovacím systémom, ktorý po rekuperácii tepla podľa potreby čerstvý vzduch doohreje na požadovanú teplotu vzduchu v miestnosti.

Rekuperačná jednotka sa skladá

  • zo skrine s dvoma ventilátormi,
  • doskového alebo rotačného výmenníka tepla,
  • filtrov a ovládania.

V skrini dochádza k odovzdávaniu tepla cez hliníkové lamely rekuperátora bez zmiešania vzduchových prúdov. Získavame tak spätne energiu už raz vloženú do vykurovania priestorov, ktorú by sme pri klasickom vetraní stratili. Čerstvý vzduch je v prípade potreby dohrievaný na požadovanú teplotu vstavaným ohrievačom a následne vháňaný do miestnosti.

Rekuperačné jednotky sa líšia výkonmi a rozmerom. Menšie - kompaktné sa montujú na vnútorné steny miestností, väčšie centralizované zariadenie sa montuje zväčša do medzistropu budovy so vzduchotechnickým rozvodom do jednotlivých miestností. Údržba zariadenia zahŕňa čistenie filtra a výmenníka.

Na trhu existujú tepelné čerpadlá, ktoré pracujú na princípe riadeného vetrania a využívajú teplo odpadného vzduchu - viac v časti Tepelné čerpadlo.

Vetracie systémy rozdeľujeme na 

  • decentralizované 
  • centralizované 

Decentralizované

Každý vetraný priestor má svoj vlastný ventilátor, alebo vetraciu jednotku, zaústenú do spoločného zvislého vetracieho prieduchu alebo do samostatného otvoru vo fasáde domu.

Pri voľbe decentrálnych vetracích jednotiek si užívateľ môže vybrať zo širokej škály ventilátorov v nástennom alebo stropnom prevedení, so snímačmi vlhkosti a časovými spínačmi. Ovládanie je možné skombinovať so spúšťaním osvetlenia s dostatočným časovým dobehom.

Jednotkové ventilátory sa odporúča osadiť na zvislé vetracie potrubie cez spätné a dymové klapky, ktoré zabránia šíreniu zápachov a požiaru zo spodných podlaží. V súčasnosti existujú aj malé decentrálne vetracie jednotky so spätným získavaním tepla (viac Rekuperácia). Umiestnia sa na vonkajšej stene a zabezpečujú súčasne prívod ohriateho a odvod kontaminovaného vzduchu z miestnosti.

Centralizované 

Všetky odvetrávané priestory sú vetracími rozvodmi napojené na jednu centrálnu vetraciu jednotku, ktorá sa väčšinu umiestni nad strechu.

Z energetického hľadiska sú optimálne centrálne jednotky so spätným získavaním tepla. Ich účinnosť dosahuje 60 až 70 %. Umožňujú odvod teplého kontaminovaného vzduchu z kuchyne a hygienických priestorov a súčasný prívod ohriateho vonkajšieho vzduchu do spální a obývacej izby. Úspora energie je značná, vzhľadom na skutočnosť, že pri absencii jednotky na spätné získavanie tepla ohrievame privádzaný vzduch na izbovú teplotu systémom vykurovania.