Omietky

Omietku tvorí viac vrstiev maltoviny, ktorá sa nanáša na lícny povrch múrov, stropov a iných stavebných plôch. Omietka pozostáva zo spojiva, plniva, prísad a vody.

Spojivo môže byť minerálne (vápno, sadra alebo cement) alebo organické (živice a disperzie na báze plastov). Plnivá sú materiály, ktoré spolu so spojivami a vodou vytvárajú malty a omietky. Sú to piesky, kamenné drviny, jemné kamenné múčky, perlitové hmoty s výbornými tepelnoizolačnými vlastnosťami. Podľa druhu spojiva a plniva rozoznávame omietky akrylatové a silikátové.

Omietky hodnotíme z hľadiska viacerých vlastností:

  • dostatočná pevnosť
  • vodoodpudivosť
  • difúzna schopnosť
  • tepelná a zvuková izolácia
  • estetická funkcia

Základné delenie omietok:

  • vnútorné, interiérové
  • vonkajšie. exteriérové

Iné delenia, podľa 

- spôsobu spracovania: suché, mokré
- materiálu: vápenné, cementové, sádrové, zušľachtené
- prísad, ktoré zlepšujú niektoré vlastnosti omietky: vodotesnosť, rezistencia voči soli, tuhnutie, mrazuvzdornosť, spracovateľnosť, priľnavosť k povrchu, disperzia, poréznosť, farebné omietky,
- spôsobu omietania: ručné, strojové; spôsobu nanášania: náterové, striekané, nahadzované
- podkladu: na drevo, murivo, betón...

Omietky skvalitňujú povrch konštrukčných prvkov a vytvárajú bázu na aplikáciu konečnej povrchovej úpravy (viď kapitola Fasády, povrchové úpravy).

Tepelnoizolačné omietky v kombinácii s murivom, ktoré má postačujúci tepelný odpor umožnia vyhnúť sa dodatočnému zatepleniu fasády. Pri použití muriva s vyšším tepelným odporom a perlitovej tepelnoizolačnej omietky môžme dosiahnuť úsporu až 2,14 W na každý m2 obvodovej steny, čo po prepočítaní na ročnú spotrebu energie znamená 4,5 kWh/rok úspory na 1 m2 steny pri neprerušovanom vykurovaní počas vykurovacieho obdobia.

Optimálny omietkový systém

Základným predpokladom funkčnosti omietok je voľba vhodného omietkového systému optimálne zosúladeného s podkladom. Kvalitný omietkový systém nie je možné zodpovedne navrhnúť bez dôkladnej znalosti všetkých určujúcich podmienok a požiadaviek investora:

  • materiál podkladu a kvalitu jeho zhotovenia (rovinnost, vypracovanie ložných škár, vlhkosť podkladu), 
  • predpokladané využitie priestorov (bežné obytné priestory, priestory so zvýšenou vlhkostou...),
  • požadovanú povrchovú úpravu,
  • technologické požiadavky realizátora a technické možnosti na stavenisku,

 

Omietka sa skladá z troch vrstiev:

  • postrek – riedka malta, ktorá tvorí podkladovú vrstvu pre jadro. Je potrebné, aby vnikla do nerovností a škár omietaného povrchu, nanáša sa vo vrstve do 5 mm.
    Výstuž - v prípade veľkých nerovností podkladu, pri prechode medzi rôznymi materiálmi podkladu sa podklad vystužuje pletivom, alebo sieťkou, ktorú je potrebné prekryť postrekom. Kovové, alebo drevené povrchy pred vystužením cementovým mliekom.
    Stará omietka – ak omietame na starú omietku, túto je potrebné zbaviť vrchných maliarskych náterov a zdrsniť,
  • jadro – nanášame v jednej, alebo viac vrstvách na povrch ošetrený postrekom. Jedna vrstva by mala byť max. 20 mm hrubá, diery a prípadné nerovností povrchu je možné vyplniť jadrovou omietkou  len do hĺbky 50 mm (inak hrozí vznik trhlín pri nerovnomernom vysychaní, väčšie diery vyplníme kúskami stavebného materiálu). Pri aplikovaní ďalšej vrstvy jadra musí byť predchádzajúca vrstva stuhnutá a zdrsnená, posledná vrstva jadra musí byť rovná a hladká.  
  • štuková vrstva – nanáša sa v hrúbke 3-4 mm ako posledná vrstva na dostatočne stuhnuté jadro, povrchovo sa vyhladí.

Vonkajšia omietka 

úlohou vonkajšej omietky je predovšetkým ochrana obalovej konštrukcie budov, jej nosných a nenosných prvkov pred pôsobením škodlivých vplyvov vonkajšieho prostredia (dážď, vietor, slnečné žiarenie), ako aj tepelná a zvuková ochrana vnútorných priestorov. Vonkajšie omietkové systémy by navyše mali byt vodoodpudivé, vyhovovať by mali aj estetickým kritériam a architektonickým požiadavkám. Nezanedbateľná je i funkcia vonkajšej omietky ako podkladu pre konečnú povrchovú úpravu fasády - kvalita a vzhľad fasády priamo závisí od kvality a vhodnosti výberu vonkajšej omietky.

Kvalitu vonkajšej omietky často ovplyvňujú a znižujú nedostatky už v projektovej príprave stavby, najmä nezosúladenie vlastností navrhovanej omietky s vlastnosťami podkladu. Nekvalifikované, neodborné vyhotovenie omietok je nezriedka príčinou neskorších nedostatkov a porúch stavebného diela ako celku.

Vnútorné omietky

Vnútorné omietky musia zabezpečiť požiadavky na ochranu proti mechanickému poškodeniu, vlhkosti, plesniam, hnilobe (najmä kúpelne, kuchyňa...), musia zabezpečiť požadovanú farebnosť, estetickú štruktúru, a akustickú pohodu v interiéri. V niektorých prípadoch musia byť umývateľné a mať dobré tepelno-izolačné parametre.

Podľa použitých spojív rozoznávame:

  • Vápenné omietky – používajú sa ako jednovrstvové hrubé, alebo dvojvrstvové hladké omietky (s prídavkom jemného piesku),
  • štukové omietky – na báze vápna sa aplikuje ako dvojvrstvová omietka, ja najbežnejšie používanou alternatívou v interiéri,
  • sádrové omietky – veľmi jemné omietky s mimoriadne hladkým povrchom. Používa sa aj ako prísada do štukovej omietky, alebo ako horná (sádrová) vrstva aplikovaná na jadrovú vápenno-cementovú omietku,
  • cementové omietky – alebo omietky s prímesou cementu sa používajú v interiéroch so zvýšenou vlhkosťou
  • stierková omietka, stierková plastová omietka – sa používa ako konečná povrchová úprava omietkových povrchov, nanáša sa v jednej, alebo dvoch vrstvách hrúbky niekoľko milimetrov a dokonale sa vyhladí. Plastové omietky sú pružné a pri schnutí nemajú takmer žiadne objemové zmeny.