Zatepľovacie systémy

Zatepľovanie budovy nie je len obložením fasády tepelnou izoláciou, ale ucelený systém tepelnej a poveternostnej ochrany budovy.

Vo všeobecnosti sa zatepľovacie systémy skladajú z nasledovných vrstiev:

- podkladová alebo spojovacia,
- tepelnoizolačná,
- vystužovacia vrstva,
- povrchová vrstva.

Podľa toho či medzi povrchovou vrstvou a tepelnou izoláciou máme odvetranú vzduchovú medzeru alebo nie rozoznávame odvetrané a kontaktné systémy zatepľovania.

Pri kontaktných systémoch sa uplatňujú mokré procesy (súvisiace s prípravou omietky). Naopak pri odvetraných systémoch sa uplatňujú suché procesy, keďže povrchový plášť tvorí väčšinou obklad so samostatnou nosnou rámovou konštrukciou pripevnený o obvodovú stenu. Z uvedeného vidno, že zateplenie fasády, strechy či podkrovia musí okrem požiadavky na tepelnú ochranu budovy spĺňať aj požiadavky na mechanickú odolnosť a stabilitu, požiarnu bezpečnosť, hygienu a kvalitu vnútorného prostredia (z hľadiska emisie škodlivín), akustickú ochranu a samozrejme aj životnosť.

Pri súčasných cenách energií (a tie budú aj v budúcnosti rásť) sa návratnosť zatepľovacích systémov pohybuje od 7 do 10 rokov s perspektívou, že rastúce ceny energií v budúcnosti môžu túto dobu návratnosti skrátiť. Environmentálny účinok zateplenia priemerného rodinného domu z hľadiska emisií skleníkových plynov možno prirovnať k zníženiu týchto emisií o rovnaké množstvo ako by vyprodukovalo auto pri milión najazdených kilometroch.

Odporúčame stavebníkom aby uprednostnili systémy zateplenia certifikované, vyskúšané a zodpovedajúce požiadavkám zákona č. 90/1998 o stavebných výrobkoch. Autoritou, ktorá sa zaoberá vydávaním týchto osvedčení je TSUS, Studená 3, Bratislava

Kontaktné systémy

Pri kontaktných systémoch zateplenia je vrstva tepelnej izolácie v celoplošnom kontakte s povrchovou vrstvou konštrukcie. Tepelná izolácia sa pripevní na fasádu lepením alebo mechanicky príchytkami. Na tepelnú izoláciu sa potom uloží vrstva lepiacej malty s výstužnou tkaninou a finálnou povrchovou omietkou s náterom. Pri kontaktných zatepľovacích systémoch sa uplatňujú mokré stavebné procesy.

Tieto systémy obvykle pozostávajú z nasledovných vrstiev:

  • spojovacia vrstva s jestvujúcou konštrukciou (lepiaca malta),
    - tepelnoizolačná vrstva (zvyčajne dosky penového polystyrénu alebo polyuretánu príp. minerálnovlaknité dosky), 
  • výstužné vrstvy obsahujúce výstužné rohože, pletivá alebo mriežky
  • povrchové vrstvy (omietky silikátové, minerálne, silikónové alebo dekoratívne z rôznych kamienkov či farebného piesku)
  • doplňujúce profily a lišty (dilatačné, soklíkové a pod.).


V kontaktných systémoch sú zvyčajne použité izolačné materiály na báze minerálnych vlakien alebo PPS. Pri voľbe izolácie si stavebník musí pamätať zásadu, že difúzny odpor jednotlivých vrstiev obvodového plášťa by mal smerom von klesať. Ak nie je tomu tak mal by požiadať o posúdenie nutnosti parozábrany na vnútornom povrchu. Miesta ohrozené striekajúcou vodou však musia byť ošetrené vhodnou nenasiakavou izoláciou (napr. extrudovaný polystyrén). V každom prípade však izolované konštrukcie by mali byť suché. Vlhké murivá je nutne najprv sanovať z hľadiska hydroizolácie a až potom zatepľovať.

Pri kontaktných systémoch zatepľovania sa odporúča uplatniť samozhášavý penový polystyrén s objemovou hmotnosťou 20 kg/m3 a minerálno-vláknité dosky s objemovou hmotnosťou minimálne 150 kg/m3, pri ktorých nedochádza k rozvlákňovaniu. Možno použiť aj minerálno-vláknité lamely.

Poruchy

Poruchy v kontaktnom zatepľovacom systéme vznikajú pri kombinácií viacerých materiálov a vynechaním komponentov pri vytváraní detailov. Pri vynechaní tmelu a pások medzi zateplenými a nezatepletnými časťami, nepoužitie doplnkových profilov a diagonálnej pásky pri otvoroch, môžu vzniknúť trhliny v povrchovej úprave a vo výstužnej vrstve . Výsledkom bude zatekanie zrážkovej vody do zatepľovacieho systému.

Riešením je použitie kompletného zatepľovacieho systému od jedného výrobcu, ktorý poskytuje záruky a samozrejme presnosť prevedenia s dodržaním technologických postupov.

 

Odvetrané systémy 

Základným princípom odvetraných systémov zatepľovania je umožniť bezproblémový odvod vodných pár z obvodového plášťa, prenikajúcich zvnútra.

Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa na fasádu pripevnia zvislé lišty. Medzi ne sa na fasádu osadí tepelná izolácia, ktorá môže byť prilepená alebo mechanicky prichytená úchytkami. Na zvislé lišty sa prichytia vodorovné laty a na ne sa pripevní vonkajší obklad.

Pri týchto zatepľovacích systémoch sa používajú suché montážne procesy a vytvára sa samostatná tepelnoizolačná vrstva oddelená od povrchovej vrstvy vzduchovou medzerou. Vzduchová medzera umožňuje účinné odvetranie fasády pri súčasnom zachovaní hodnoty tepelnej izolácie.

Pri odvetraných zatepľovacích systémoch sa odporúča uplatniť minerálno-vláknité dosky s objemovou hmotnosťou 75 – 90 kg/m3, prípadne s povrchovou úpravou (kašírovanou) netkanou sklotextíliou.

Fúkaná tepelná izolácia

Ide o tepelnú izoláciu vyrobenú vo forme granulátu na báze minerálnej vlny, alebo celulózových vlákien. Aplikuje sa cez vyrezaný otvor „nafúkaním“ do priestoru, ktorý potrebujeme zatepliť. Fúkaná izolácia vytvorí rovnomernú vrstvu želanej hrúbky s absenciou tepelných mostov, alebo prerušenia.

Využíva sa najmä pri dodatočnom zateplení existujúcich stavieb, ale aj u novostavieb – na zateplenie ťažko prístupných miest, ako sú dutiny v trámoch stropov, dutiny stien, členité priestory, strechy s minimálnym priestorom krovu, dvojplášťové strechy ap. alebo na zateplenie vybraných miest domu, kadiaľ uniká najviac tepla.