Podlahy

Podlaha vytvára spolu so stropom jednoliaty konštrukčný prvok, ktorý v stavbe pôsobí naraz a jednotne. Je dôležitou súčasťou interiérovej architektúry. V bytovej alebo domovej jednotke zabezpečuje požadovanú vzduchovú a kročajovú nepriezvučnosť, tepelnotechnické vlastnosti konštrukcie (tepelná príjmavosť podlahy a tepelný odpor).

Podlahy sa skladajú z vyrovnávajúcej vrstvy (betónová mazanina alebo cementový poter), vrstvy tepelnej a akustickej izolácie a nášľapnej vrstvy z dlažby alebo podlahoviny. Z hľadiska vzduchovej a kročajovej nepriezvučnosti sú najlepšie ťažké plávajúce podlahy. Každá podlaha je navrhnutá podľa prevádzkových požiadaviek a technických vlastností jednotlivých konštrukčných vrstiev.

Z energetického hľadiska možno považovať za optimálnu podlahovinu s tepelným odporom R= 0,1 Km2W-1. Podlahové vykurovacie plochy vyžadujú podlahoviny s vyššou tepelnou vodivosťou (nižším tepelným odporom) ako dlažby, PVC a pod. Podlahoviny s vyšším tepelným odporom sú síce na dotyk príjemné teplé, avšak znížujú tepelno-akumulačnú schopnosť podlahy. Novým trendom je znižovanie prácnosti pri kladení podláh a obmedzenie škárovitosti pomocou veľkoplošných drevených panelov. Dôležitý je styk konštrukcie podlahy s vertikálnou konštrukciou. Je nevyhnutná dilatačná škára 15 - 20 mm vyplnená pružným tmelom alebo dilatačným pásom a prekrytá lištou, soklom, podžliabkom. Riešenie styku by malo byť zaoblené pre lepšie čistenie.

Všetky monolitické vrstvy podlahy musia byť od stien oddelené tak, aby sa ich objemové zmeny neprenášali do vertikálnych konštrukcií.

V niektorých miestnostiach máme väčšie požiadavky na tepelné vlastnosti podlahy a zabudovávame podlahové vykurovanie. Konštrukcia podlahy nesmie byť veľmi hrubá (max 10 mm), aby nezabraňovala šíreniu tepla, respektíve použitý materiál má mať dobrú tepelnú vodivosť.