Steny, priečky

Obvodové (nosné steny)

spolu s nosnými stĺpmi prenášajú zaťaženie stropov, strechy a vlastnú hmotnosť do základov, plnia tepelnoizolačnú, zvukoizolačnú, protipožiarnu funkciu. Steny vymedzujú vnútorný priestor budovy a vytvárajú spolu s priečkami členenie vnútornej dispozície.

Priečky

sú zvislé nenosné deliace steny, ktoré rozdeľujú vnútorné priestory budov opticky, akusticky, tepelnoizolačne alebo spĺňajú špeciálne požiadavky (delenie priestoru dojmové, výtvarné, dekoračné). Musia vyhovovať mechanickému namáhaniu, horizontálnym silám, zvukovoizolačným, akumulačnným, dispozično-technickým parametrom. Svojimi vlastnosťami by mali spĺňať požiadavky na údržbu, obnovu, hygienu a životnosť, nezanedbateľnou charakteristikou je spracovateľnosť. Podľa technológie výroby rozdeľujeme priečky zhotovené mokrou, čiastočne mokrou a suchou cestou.

Z konštrukčného hľadiska steny delíme na:

murované (z tehly, pórobetónových tvárnic, kameňa, prípadne kombináciou viacerých materiálov) - materiál je dostupný pre široký okruh stavebníkov, spĺňa normatívne požiadavky na výstavbu rodinných domov, umožňuje flexibilné tvarovanie stavby, prispôsobenie sa terénu a vlastný vstup stavebníka do výstavby. Murovanie vyžaduje prítomnosť mokrých procesov (malta, železobetónové preklady a stužujúce vence). Niektorí výrobcovia ponúkajú prefabrikáty prekladov a stropných dielcov, ktoré minimalizujú mokré procesy, alebo murovacie tvarovky, ktoré sa spájajú – lepením. Označenie P+D pri murive znamená spájanie na pero a drážku, čo znižuje spotrebu malty a zlepšuje tepelnotechnické vlastnosti v porovnaní s klasickými tehlami s rovnými hranami (napr. pri pálenej tehle P+D je úspora spotreb malty až 50%.) Znižuje sa tak prácnosť a čas výstavby.

monolitické - najčastejšie na báze liateho železobetónu. Používajú sa v prípadoch vysokých nárokov na statiku konštrukcie, mmožňujú vytváranie veľkých vnútorných priestorov so zasklenými plochami, značné vysunutie balkónov ako aj členenie objektu

montované - z panelov na báze silikátov alebo dreva, väčšinou ide o sendvičové (viacvrstvové) konštrukcie, kde medzi vnútornou a vonkajšou nosnou vrstvou je vložený tepelnoizolačný materiál. Výhoda je rýchla výstavba s minimom mokrých procesov.

Podľa konštrukčného typu nosných prvkov rozoznávame:

Stenové nosné systémy (priečne alebo pozdĺžne) - najčastejšie používané pri výstavbe rodinných domov, obal budovy okrem tepelnoizolačnej funkcie spĺňa aj nosné funkcie. Pri ľahkých stavebných materiáloch to znamená obmedzenie výšky stavby.

Kostrové systémy s použitím stĺpov, pospájaných prievlakmi - výplň obalu domu plní hlavne tepelno a zvukoizolačnú funkciu, môžu sa použiť aj ľahké stavebné materiály.

Akumulačné vlastnosti stien 

Akumulačná schopnosť materiálu vplýva na vlastnosti ako tepelná zotrvačnosť, tepelný útlm. Tieto v konečnom dôsledku ovplyvňujú tepelnú pohodu v interiéri (teplota obvodových stien, výkyvy teploty, zotrvačnosť, rovnomernosť vykurovania ap.). Obecne platí, že čím má materiál väčšiu objemovú hmotnosť (čím je materiál hustejší - teda obsahuje menej pórov) pri danom objeme, tým menej izoluje, ale tým viac tepla dokáže naakumulovať do seba.

Akumulácia tepla - b [W2.s.m-4.K-2] :

akumulacia_vzorec.gif

Akumulačná schopnosť materiálu je priamo úmerná jeho súčiniteľu tepelnej vodivosti, mernej tepelnej kapacite a objemovej hmotnosti. Bežné murovacie materiály sa pohybujú medzi dvoma extrémami: dobrá tepelno-izolačná a slabá akumulačná schopnosť, alebo slabá tepelnoizolačná – dobrá akumulačná schopnosť. Na dosiahnutie dobrých parametrov v oboch týchto vlastnostiach sa vyvíjajú rôzne sendvičové – kombinované konštrukcie.

Murivo s dobrou akumulačnou schopnosťou (napr. nepálená tehla) je výhodné použiť v prípade zimnej záhrady na južnej časti domu, kedy funguje v zime aj v lete ako “akumulátor” tepla. Počas silného slnečného žiarenia teplo pohlcuje, v noci ho distribuuje do priestoru.

Tepelnotechnické vlastnosti stien

...určujú potrebu dodatočného zatepľovania, resp. energetickú náročnosť stavby (na vykurovanie).

  • Tepelný odpor R (m2K/W) materiálu je všeobecná veličina, ktorou popisujeme tepelnotechnické vlastnosti stavebnej konštrukcie (napr. obvodovej steny). Je to odpor, ktorý kladie materiál konštrukcie pri danej hrúbke proti únikom tepla (určuje sa na základe tepelnej vodivosti a hrúbky materiálu). Celkový tepelný odpor konštrukcie je potom súčtom jednotlivých tepelných odporov vrstiev materiálu, z ktorých sa konštrukcia skladá,
  • Súčinitel prechodu tepla k [W/m2K] (používa sa aj označenie U) - slúži na porovnávanie tepelnotechnických vlastnosti rôznych konštrukcií a na výpočet tepelných strát. Vyjadruje hodnotu tepelných strát jednotlivých stavebných častí, napr. stien, okien, či stropu (k-hodnota je prevrátená hodnota tepelného odporu),
  • Koeficient tepelnej vodivosti Lambda [W/m.K] - určuje fyzikálnu vlastnosť materiálu viesť teplo (bez ohľadu na hrúbku materiálu). 

    tepelnyodpor.gif

Slovenská technická norma odporúča následovné hodnoty tepelného odporu obvodových stien:

Tepelný odpor R [W/m2K] rekonštrukcia novostavba

Stena priľahlá k zemine hĺbky:
- do 0,5 m
- do 0,5-2 m
- nad 2 m


1,5
1,0
0,7

2,0
1,5
1,2
Vonkajšia stena  2,0 3,0

Tepelný odpor Vašej steny zistíte pomocou kalkulačného systému tu »

Normou odporúčane vlastnosti všetkých stavebných konštrukcií nájdete tu »

Tepelnotechnické vlastnosti stavebných materiálov udáva výrobca v technickom liste produktu, pričom materiály a výrobky s nižšou k-hodnotou spôsobujú menšie straty tepla. Pri murovaných stenách na výsledné tepelnotechnické vlastnosti okrem druhu použitého muriva vplýva aj druh použitej malty a vonkajšej omietky (perlitové malty a omietky zlepšujú celkový tepelný odpor steny u pálenej tehly až o 25%).

Kritické miesta obvodových konštrukcií

Tepelné mosty - sú miesta s nižším tepelným odporom ako ostatok konštrukcie, ktoré musia byť dodatočne zateplené. Takýmto kritickým miestom sú železobetónové prvky. Na trhu sú prefabrikáty prekladov s vloženou tepelnou izoláciou z vonkajšej strany alebo do sendvičovej(viacvrstvovej) konštrukcie.

Ďalším kritickým miestom obvodovej steny sú vonkajšie kúty miestností - zvonku ochladzovaná plocha je väčšia ako plocha ohrievaná zvnútra. Pri menších hrúbkach steny (< 380 mm) alebo použití materiálu s horšími tepelnoizolačnými vlastnosťami (plné pálené tehly, kameň) by sa mali tieto miesta zvlášť zatepliť.

Zanedbanie problematiky tepelných mostov môže spôsobiť zníženie teploty vnútorného povrchu v kritickom mieste pod teplotou rosného bodu (pre vnútornú teplotu 20 °C a relatívnu vlhkosť 65 % je teplota rosného bodu 13,2 °C) s následnou kondenzáciou vodných pár a tvorbou plesní.

Stavebník by mal vedieť, že v obvodových (nosných) stenách by sa nemali viesť žiadne potrubné rozvody, ktoré by znížili hodnotu tepelného odporu konštrukcie. Ide hlavne o rozvody studenej a teplej vody, obzvlášť odpadové potrubia kanalizácie. Vykurovacie stúpačky sa môžu viesť v obvodovej stene, ale mali by byť tepelne izolované.

Poruchy stavby

Mnohé poruchy , ktoré sa vyskytujú na stavbách vyplývajú z nedodržania technologických postupov.

V minulosti sa pórobetónové tvárnice spájali klasickou maltou, ktorá bola pružná. Dnes pri použití presných tvárnic s minimálnym množstvom lepiacej malty, vznikne tuhý blok. Malta je natoľko tuhá , že nedokáže vykompenzovať priehyb konštrukcie , na ktorej je položený múr a tvárnice praskajú. Takého deformácie vznikajú z priehybov nosných konštrukcií hlavne pri rozpone nad 4,5 m. Riešením je správny výber murovacieho materiálu pre celkové konštrukčné riešenie objektu.