Stenové, podlahové systémy

Nízkoteplotné systémy (stenové, podlahové vykurovanie, tepelné čerpadlá) majú nižšie tepelné straty vedením a distribúciou, ako klasické systémy, čím dosahujú vyššiu účinnosť. Tepelnú pohodu pri týchto systémoch je možné dosiahnuť pri nižšej teplote v miestnosti o 2-3 °C, ako pri klasických radiátoroch (zníženie teploty o 1°C prináša energetickú úsporu 6%). Dôvodom je vysoký podiel sálania. Vzduch v miestnosti neprúdi tak intenzívne ako v prípade radiátorov. Túto skutočnosť uvítajú najmä alergici. V tepelne izolovaných domoch postačí teplota vykurovacieho média 30 - 40 °C.  

Ako zdroj tepla je vhodné (pri vykurovaní plynom) použiť kondenzačný kotol, ktorý je reguláciou aj materiálovo určený pre nízkoteplotné systémy. Podlahové a stenové vykurovanie je vhodné pre systémy s podporou vykurovania slnečnými kolektormi, alebo tepelným čerpadlom.

Prúdenie vzduchu

devi_radiator.gif devi_floorheat.gif
obr 1: klasické radiátory
zdroj: DEVI
obr 2: podlahové kúrenie

Výhody

  • zabezpečujú rovnomernejšie horizontálne aj vertikálne rozvrstvenie teploty v miestnosti, 
  • zabezpečujú lepší pocit tepelnej pohody (pri nižšej teplote vzduchu),
  • cirkulácia vzduchu a vírenie prachu v miestnosti sú nižšie
  • z estetického hľadiska sú „neviditeľné“

Nevýhodou je pomerne dlhá nábehová doba a dlhá zotrvačnosť. Preto je vhodné tieto systémy používať v priestoroch s nízkymi nárokmi na operatívne zmeny teploty (denná obytná miestnosť ap.), naopak, v miestnostiach ako spálňa, podkrovie je vhodnejšie vykurovať radiátormi. 
Nábehová doba je u stenového vykurovania kratšia, ako u podlahového, je to z toho dôvodu, že povrchová (nášľapná) vrstva u podlahového vykurovania je hrubšia, ako u stenového.

Podlahové kúrenie

Výhrevný systém, skladajúci sa z teplovodných rúrok je zabudovaný v podlahe, sálaním odovzdáva prostredníctvom zohriateho povrchu podlahy teplo do okolitého prostredia. Z fyziologických dôvodov nemá byť teplota podlahy v obytných a kancelárskych priestoroch vyššia než 27 - 28 °C, ideálna je 26°C. Pri zlom navrhnutí podlahového kúrenia – príliš vysokej povrchovej teplote - vznikajú známe problémy s opúchaním nôh obyvateľov.

Rozoznávame medzi

Pred inštaláciou podlahového vykurovania je potrebné urobiť výpočet tepelných strát. Na základe toho je možné dostatočne presne kúrenie nadimenzovať (určiť potrebný výkon kotla, hrúbku a hustotu inštalovaných rúrok atď.), pri predimenzovaní podlahového kúrenia sa môžu dostaviť zdravotné problémy nehovoriac o neefektívnosti vynakladanie energie, pri poddimenzovaní naopak pocit zimy.

Podlahové kúrenie sa ukladá po zabudovaní okien a otvorov, omietnutí stien na vyrovnaný čistý povrch podlahy bez narušení (trhlín, zlomov ap.). Pri podlahe suterénu (resp. prvého vykurovaného podlažia), treba zabezpečiť dostatočnú tepelnú izoláciu napr. polystyrénom a v nepodpivničenom suteréne aj dostatočnú izoláciu proti zemnej vlhkosti. Pri inštalácii systému je potrebné vykonať tlakovú skúšku (u podlahového vykurovania sa vykonáva pri 2-násobku prevádzkového tlaku - min. 6 barov) a vykurovaciu skúšku (rozkúrenie systému po pokládke cementového poteru).

Podlahovina – nášľapná vrstva má mať nízky tepelný odpor. Najvýhodnejšia je kamenná, alebo keramická dlažba. Možné sú aj kombinácie podlahového kúrenia s textilnými, elastickými, či parketovými krytinami – v týchto prípadoch je potrebné sa riadiť pokynmi výrobcu, ktorý udáva vhodnosť konkrétneho produktu pre podlahové vykurovanie.

Stenové vykurovanie

Stenové vykurovanie patrí ku sálavému systému vykurovania, je jedným z najmodernejších systémov. Vykurujú sa steny miestnosti a prostredníctvom nich - sálaním dochádza k postupnému ohrevu aj neaktívnych plôch (predmety v miestnosti), ktoré takisto vydávajú do miestnosti teplo. Systém využíva všetkých 6 aktívnych plôch ohraničujúcich miestnosť, z ktorých organizmus prijíma sálavé teplo a získava tak pocit tepelnej pohody.

Vytvára príjemné teplé prostredie rovnomerným rozložením teploty vo zvislom i vodorovnom smere. Pocit komfortnej teploty sa dostaví už pri výrazne nižších teplotách vzduchu v miestnosti. Preto je možné teplotu o 1°C až 2°C znížiť a tak usporiť 3% až 6% energie ročne. Z hľadiska tepelnej pohody je ideálna teplota povrchov stien 22-24°C pri teplote vzduchu cca 18° C – čo systém stenového vykurovania zabezpečuje.

V letnom období môže namiesto teplej vody v rúrkach prúdiť studená voda,čím môže tento vykurovací systém plniť aj úlohu klimatizácie bez hluku a zbytočného prievanu.

Stenové kúrenie je potrebné starostlivo navrhnúť. Zohľadnite pritom, že neskôr nebudete môcť s takouto stenou „hýbať“. Vyžaduje sa veľmi dobrá tepelná izolácia vonkajších stien. Jedným z problematických miesť stenového kúrenia je vnútorná omietka steny. Tá musí znášať vyššie teploty a byť dostatočne trvanlivá pri teplotných zmenách.

Stenové vykurovanie sa buduje ako samostatný systém, alebo v kombinácii s podlahovým vykurovaním

Vďaka vysokému výkonu aj pri nízkych teplotách teplovodnej kvapaliny (nízkoteplotný systém) na prívode je stenové vykurovanie možné s výhodou kombinovať s plynovými kotlami, kondenzačnými kotlami, tepelnými čerpadlami, prípadne podporou vykurovania slnečnými kolektormi.

Mokrý systém - vykurovacie rúrky sa upevnia na nástennej konštrukcii, resp. vodiacej lišty, následne sa prekryjú omietkou. Výhodou je jednoduchá aplikácia a montáž, nevýhodou náročnejšie omietanie a stierkovanie steny.

Suchý systém - vykurovacie rúrky sa montujú, resp. sú namontované - na nosných doskách (z vnútornej strany). Nosné dosky sa pripevnia na drevenú, alebo kovovú konštrukciu na stenu. Výhodou je jednoduchá inštalácia a okamžitá možnosť konečnej povrchovej úpravy steny - obkladanie, maľovanie ap.

Pri stenovom  vykurovaní je nevyhnutné prispôsobiť rozloženiu kúrenia rozloženie nábytku, alebo členenie interiéru.

Stropné kúrenie

spôsobuje vyššie teploty v oblasti hlavy a preto sa z fyziologických príčin neodporúča.