Ako a kde stavať

Problematiku nízkoenergetického ekologického domu nemožno zúžiť na len na charakteristické prvky, akými sú energetické úspory, výber ekologicky vhodných stavebných materiálov alebo tvorba zdravej vnútornej klímy. NED by mal v plnej miere vyhovovať popri škále všeobecných požiadaviek a nárokov kladených na budovy aj špecifickým požiadavkám, akými sú napr. efektívny spôsob výstavby pri použití optimálnych stavebných materiálov, technických prvkov a najmodernejších šetrných technológií, ako aj trvanlivosť a bezporuchovosť stavebných konštrukcií, zhodnotenie vložených investícií a v neposlednom rade ohľaduplnosť k prostrediu.

artur_kdestavat_1.gif
obr. Schéma lineárneho (spotrebného) hospodárstva ako princípu výstavby a prevádzky súčasných ľudských obydlí.
Schéma cyklického (udržateľného) spôsobu hospodárenia a využívania prírodných zdrojov

Základné kritériá ekologickej výstavby:

Vylúčenie ohrozenia zdravia človeka a znečistenia zložiek životného prostredia

  • obmedzenie použitia materiálov uvoľňujúcich škodliviny nepoužívanie materiálov, ktoré sa po použití musia odstraňovať v spaľovniach alebo ukladať na skládkach,
  • spotreba minimálneho množstva pitnej vody,
  • zohľadnenie budúcej možnosti znovupoužitia surovín, materiálov alebo konštrukcií, recyklácia použitých materiálov alebo konštrukcií.
  • Spotreba surovín na výstavbu budov

  • uprednostnenie obnoviteľných surovín,
  • zohľadnenie ohraničenosti prírodných zdrojov a vplyvu ich získavania na krajinu,
  • použitie surovín s minimálnou energetickou spotrebou a minimálnym zaťažením životného prostredia pri ich získavaní a preprave,
  • efektívne využívanie surovín.
  • Cieľavedomý výber stavebných materiálov

  • použitie materiálov s minimálnou energetickou spotrebou a minimálnym zaťažením životného prostredia pri ich pracovaní, preprave a výstavbe,
  • uprednostnenie materiálov s dlhou životnosťou
  • Využívanie, prevádzka a údržba budov

  • minimálna energetická spotreba na teplo,spotrebiče a osvetlenie,
  • uprednostnenie obnoviteľných zdrojov energie,
  • uprednostnenie konštrukcií s dlhou životnosťou.
  • Šetrný prístup ku krajine
    ochrana prírodného ekosystému

  • minimalizácia záberu pôdy a zásahov do krajiny,
  • zachovanie rôznorodosti druhov a ochrana miestnej vegetácie a živočíšstva,
  • Dôležitým predpokladom správneho výberu a optimálneho využitia pozemku vo vybranej lokalite na realizáciu ekologickej výstavby je vyhodnotenie jestvujúcich podmienok prírodného prostredia. Prieskumy a rozbory danej lokality z hľadiska geológie, geomorfológie, hydrológie a klimatológie by mali byť súčasťou každého dobrého návrhu. Cenné sú vlastné pozorovania daného pozemku, aj dva pozemky v tej istej lokalite môžu mať úplne odlišné podmienky. Ideálny pozemok určite neexistuje, no pri dobrom návrhu sa dajú niektoré nevýhody premeniť na výhody, prípadne aspoň čiastočne či úplne eliminovať.

    artur_kdestavat_2.gif
    obr. Tepelné straty podľa umiestnenia v teréne a v závislosti od vplyvu vetra

    1) Poloha, prístup a veľkosť pozemku

    Pri výbere pozemku teba prihliadať na vlastné pracovné, školské či iné záväzky a záujmy. Odľahlé miesto vzdialené od ruchu poskytuje veľké súkromie, ale vyžaduje vzhľadom na obmedzené možnosti verejnej dopravy časté používanie automobilu. Domom ušetrená energia sa tým nezmyselne presunie do energie pre zabezpečenie mobility. Veľkosť pozemku závisí od predstavy veľkosti stavby a plánovaného využitia pozemku, pričom sa prihliada na požiadavku minimálneho záberu voľných plôch. Istou kompenzáciou zabranej zelene na výstavbu je zriadenie zelenej strechy. Bežná veľkosť pozemku pre samostatne stojaci dom je 500 až 800 m2.

    2) Regionálne a miestne klimatické podmienky pozemku

    Pri komplexnom posúdení pozemku, vhodnom umiestnení a dobrom projekte domu môžeme s minimálnymi prostriedkami dosiahnuť energetické zisky budovy.

    3) Zdroje na pozemku a v jeho okolí

    Dnes všeobecne preferovaná snaha napojiť sa na rozvodné siete nie je z hľadiska vzniku závislosti a rastu cien energií celkom na mieste. Cieľom je skôr realizácia obydlí so snahou o fungovanie na báze "uzavretých prírodných kolobehov", s využívaním zdrojov na pozemku (obnoviteľných zdrojov energií, studňovej a dažďovej vody...), ako aj s odstraňovaním odpadu (biologickým čistením vody, kompostovaním).

    4) Potenciálne nebezpečenstvá

    Povodeň, požiar, víchrica, lavína, zosuv pôdy sú bohužiaľ stále častejšími javmi súčasnosti. Optimálne je sa pri výstavbe takto exponovaným lokalitám vyhýbať, rovnako ako zdrojom škodlivých vplyvov (hluk, škodliviny zo vzduchu), umelých žiarení (vysokonapäťové vedenia) a prírodných polí žiarenia (geopatogénne zóny). Preskúmanie možného výskytu týchto zón v štádiu umiestnenia a návrhu domu je zmysluplným opatrením v záujme zdravia budúcich užívateľov.

    artur_kdestavat3.jpg
    obr. Kompaktný tvar je výhodný z hľadiska tepelných strát 

    Tvar domu - kompaktná stavebná forma

    Pri návrhu tvaru domu vychádzame z podmienky zabezpečenia požadovaného objemu pri čo najnižšom povrchu stavby (optimálny tvar je guľa, resp. pologuľa). Kompaktná, málo členitá stavba s malým počtom zalomení, výstupkov, ník, vikierov alebo balkónov, má pri rovnakom objeme pri menšej vonkajšej ploche aj menšie straty prestupom tepla. Pri dobre izolovaných domoch je vplyv tvaru budovy veľmi malý, ale táto požiadavka je dôležitá aj z hľadiska snahy o čo najnižší počet kritických miest potenciálnych tepelných mostov.

    artur_kdestavat_4.gif
    obr. Vplyv tvaru objektu s rovnakým objemom na tepelné straty

    Pri určovaní vhodnej polohy pre dom je rozhodujúca lokálna klíma

    Nadmorská výška

    Nárastom nadmorskej výšky o 100 m priemerná teplota klesne o približne 0,5 až 0,8 °C

    Expozícia proti slnečným lúčom

    Na južne exponované polohy dopadá v zime o 10 až 30 % viac globálneho slnečného žiarenia ako na severné svahy v rovnakej klíme.

    Topografia(svahovitosť a tvar terénu)

    Dôležité je predovšetkým smerovanie svahu na slnečnú stranu a poloha domu na svahu. Teploty vzduchu v údolných polohách a na vrcholoch kopcov sú nižšie ako v chránených polohách a na južných svahoch. Údolné oblasti môžu vplyvom klesania studeného vzduchu hlavne v noci vytvárať jazerá studeného vzduchu.V údoliach sa tiež zhromažďujú škodliviny a znečistený vzduch.

    Poveternostné pomery

    v lokalite ovplyvňujú spotrebu vykurovacej energie budov. Rýchlosť vetra závisí od výškovej polohy a tvaru budovy, od jej výšky a plochy povrchu. Zaťaženie vetrom sa môže zmenšiť vhodným nasmerovaním budovy vzhľadom na smer vetra (45°odchýlka od hlavného smeru zimného vetra), zlepšením aerodynamiky budovy(kompaktnou formou), obmedzením jej výšky a vhodným usporiadaním okolitej vegetácie.Vodné toky a plochyzmierňujú výkyvy teplotných zmien, a preto majú dôležitú klimatickú funkciu. Jeden mł vody s teplotou +10°C dokáže zohriať 3000 m3 vzduchu z -10°C na 0°C. Aj malé jazierko s hĺbkou min. 1 m ponúka ochranu proti mrazu pre bezprostredné okolie s plochou desaťnásobne väčšou ako je jeho povrch.

    Hustota okolitej zástavby

    Na tvorbe mikroklímy obytného prostredia sa podieľa spôsob vytvárania blokov, uličných ťahov, alebo rozptýlených systémov.V husto zastavaných plochách sídel môže byť teplota vonkajšieho vzduchu až o 10°C vyššia ako vo voľnej krajine.

    Hustota a druh

    Zalesnené plochy majú výraznú regulačnú funkciu pre lokálnu klímu ­ prečisťujú zduch, zadržujú vlahu a tým regulujú vlhkosť a teplotu okolitého vzduchu, chránia pred vetrom, vytvárajú oddychové a rekreačné plochy a majú estetizujúcu funkciu. Správnou orientáciou budovy a vhodnou výsadbou zelene možno cielene usmerňovať a odvádzať studený vzduch. Pri návrhu zelených plôch na pozemku treba prihliadať nielen na estetické a kompozičné faktory, ale aj na klimatické.Výsadbou stromov a vyšších kríkov možno chrániť dom pred vplyvmi vetra, chladu a hluku, pričom sa dodatočne zlepšuje aj kvalita vzduchu.

     

    Sekcia je pripravená v spolupráci s Inštitútom pre energeticky pasívne domy www.iepd.sk