Potenciál úspor pri vykurovaní

V našich podmienkach je najväčší potenciál úspor v oblasti vykurovania a prípravy teplej úžitkovej vody (TÚV). Budovy sú nedostatočne zateplené, okná sú nekvalitné a netesné, zdroje tepla s nízkou účinnosťou, atď. Majiteľ rodinného domu si môže urobiť komplexné úpravy vo svojom dome od zateplenia obvodových stien cez utesnenie okien, až po modernizáciu všetkých energetických spotrebičov.

Užívateľ bytu v bytovom dome má obmedzené možnosti urobiť nejakú zásadnú nápravu v systéme zásobovania teplom. Na to, aby sa v systéme vykurovania dali robiť významné úpravy smerom k znižovaniu množstva spotrebovanej energie, musia s tým najprv súhlasiť všetci vlastníci bytov v objekte. V prvom rade je dôležité kvalitné hydraulické vyregulovanie sústavy, výmena alebo inštalácia nových regulačných ventiloch na radiátoroch a následná inštalácia meračov tepla. Len v takomto prípade má proces znižovania nákladov na vykurovanie svoj zmysel. Pokiaľ totiž neplatí každý za svoju vlastnú spotrebu, nie je motivovaný k úsporám.

Staršie budovy sú zväčša vykurované ústredným kúrením na tuhé palivo, plyn alebo naftu. Tieto zariadenia sa už sotva dajú energeticky úsporne prevádzkovať, i keď po technickej stránke fungujú bez problémov. Ak zrátame tepelné straty samotného kotla a často zle izolovaného rozvodného systému, je stupeň využitia energie týchto vykurovacích zariadení asi 50 %. Súčasný stav modernej techniky umožňuje využitie paliva až na 90 %. Modernizáciou zariadenia, zabudovaním menšieho kotla s vyšším stupňom využitia paliva môžete dosiahnuť až 50 %-nú úsporu nákladov za predpokladu, že tepelná ochrana domu je v poriadku.

Z hľadiska energetickej úspornosti a ochrany životného prostredia sa ako optimálne ukazujú systémy nízkoteplotného vykurovania (napr. podlahové, stenové, či stropné systémy), využívajúce okrem klasického paliva v danom dome aj alternatívne zdroje, napríklad solárnu energiu vhodným zariadením (slnečný kolektor). V poslednom čase sú populárne tzv. kondenzačné kotle, využívajúce teplo spalín. Prevádzku a efektívnosť vykurovania ovplyvňujú tri faktory, ktoré musia byť vzájomne zosúladené troma aspektmi:

  • potreba tepla je závislá od kvality plášťa budovy, podielu zasklených plôch, ich orientáciou a tým aj možnosťou pasívneho využitia slnečného tepla. priamo ovplyvňuje veľkosť vykurovacieho zariadenia,
  • voľba vykurovacích telies a spôsobu šírenia tepla do priestoru. Potrebné teplo je možné rozvádzať radiátormi, podlahou, stenami a pod. Podiel vyžarovaného tepla by mal byť čo najvyšší.
  • zodpovedajúca regulácia vykurovacieho systému
      

Spôsob šírenia tepla ovplyvňuje spotrebu energie i tepelnú pohodu v miestnosti. Existujú tri základné spôsoby šírenia tepla:

  • prevažne sálaním tepla, (napr. kachľová pec, veľkoplošné sálavé systémy napr. podlahové, stenové)
  • prevažne konvekciou - prúdením ohriateho vzduchu (napr. radiátory)
  • výlučne konvekciou - prúdením ohriateho vzduchu, (napr. teplovzdušné kúrenie).

Šírenie tepla sálaním sa uskutočňuje napríklad starou dobrou kachľovou pecou, ale aj podlahovým, stropným či stenovým vykurovaním. Nedochádza tu k veľkému pohybu vzduchu a víreniu prachu. Nižšie teploty vykurovacej vody však vyžadujú väčšiu vykurovaciu plochu, čo je z hľadiska úspory energie výhodou. Potrebnú energiu môžu dodať nízkopotenciálne zdroje (slnečné kolektory, tepelné čerpadlá). Nižšia povrchová teplota vykurovacej plochy však neumožňuje použiť nízkoteplotné vykurovanie v objektoch s vysokými tepelnými stratami (s nedostatočnou tepelnou izoláciou).
  

Konvekčné kúrenie (klasické radiátorové) je investične síce lacnejšie, ale nie vždy je najvýhodnejšie. Šírenie tepla prebieha vo vykurovacích telesách a radiátoroch. Vzduch sa na nich zohreje, stúpa nahor a po ochladení opäť klesá. Tento proces podporujú lamely vykurovacieho telesa, ktoré zväčšujú plochu radiátora. Nevýhodou nižšia efektívnosť a skutočnosť, že spôsobujú vírenie prachu v miestnosti.
  

Ploché vykurovacie telesá majú vyšší podiel sálavého tepla. Výhody: umožňujú nižšiu nábehovú teplotu, ľahko sa udržiavajú čisté a v miestnosti možno udržiavať nižšiu teplotu, ako pri konvekčnom vykurovaní. Komfort užívateľov bytu však ostane nezmenený.
  

Teplovzdušné kúrenie predstavuje čisté konvekčné vykurovanie. Do vykurovaného priestoru sa kanálmi vháňa teplý vzduch Tento spôsob kúrenia sa používa najmä v budovách s veľkým podielom zasklených plôch, aby sa zabránilo ich orosovaniu. Systém je veľmi dobre regulovateľný avšak menej vhodný do trvale vykurovaných priestorov. V dôsledku šírenia tepla prúdením (nižšie teploty povrchov vnútorných stien) sú potrebné vyššie teploty vzduchu vo vykurovanej miestnosti aby sa zabezpečil rovnaký stupeň tepelnej pohody.