PORFIX: inštitút Ombudsmana pre ekológiu

porfix_ombudsman.jpg
Aký ja váš osobný vzťah k prírode, životnému prostrediu?

Estetický a pragmatický. Príroda je fascinujúca bez ohľadu na lokalitu.

Paradoxom tejto doby je to, že žijeme výrazne materialistický život, založený na množstve vecných pôžitkov a súčasne nevieme tie veci precítiť. Ideme na dovolenku k moru, do hôr, ale koľkí z nás si toto prostredie plne uvedomia? Starí Gréci chápali vodu, vzduch a pôdu ako pralátky - podstatu života, my to dnes chápeme ako samozrejmosť, ktorú pretvárame bez úcty a zodpovednosti, hlavne z pohľadu budúcich generácií.

K otázke vzťahu k životnému prostrediu. Po roku 1989 som patril k skupine aktivistov, ktorá spracovala zásadný dokument o regióne hornej Nitry, kde boli predložené fakty o stave životného prostredia, dôsledkoch industriálneho rozvoja na stav krajiny a zdravie populácie. Tento materiál, nazývali sme ho „Horná Nitra nahlas“, bol predložený aj na pôde parlamentu a neostal bez odozvy. Naštartoval nielen žurnalistov ale aj kompetentných pracovníkov štátnej správy a čiastočne aj verejnú mienku a výsledkom boli realizácie technických opatrení u najväčších znečisťovateľov environmentu hornej Nitry – elektrárne Nováky a Nováckych chemických závodov.

Aké sú vaše úlohy a kompetencie v rámci firmy?

Pracujem ako technológ vývoja výrobkov a procesov. Súbežne sa venujem aj integrovaným systémov manažérstva kvality a environmentu ISO 9001:2000 a 14001:2005 a tiež spolupracujem na vyhodnotení reklamácií a analýze ich príčin.

Ste ombudsmanom pre ekológiu spoločnosti PORFIX. Teda staráte sa o ekológiu v rámci svojho platu a pracovnej náplne. Kde je záruka, že pred ekológiou neuprednostníte záujmy zamestnávateľa?

Je to hlavne otázka svedomia. Mám v sebe dosť výrazne zakódovaný ten Solženicynov imperatív: "Ak je zlo nutné, nedovoľ aby šlo cez teba !" V praxi postačuje striktne dodržiavať platnú legislatívu, ktorá je v oblasti ochrany životného prostredia dosť prísna.

Kto, alebo čo môže byť garantom alebo vašou kontrolou? Existujú mechanizmy vašej kontroly?

Napriek určitým zotrvačnostiam v chode slovenskej spoločnosti vnikajú do našich činností už európske prvky myslenia a pomáha tomu aj demokratický a slobodný prístup médií, ktoré striehnu na každé porušenie zákona či iné prešľapy. Hlavnú kontrolu garantujú odborné audítorské spoločnosti, ktoré preverujú systémy ISO 9000 a 14000, úrady štátnej správy, inšpekcie ŽP a verejnosť. Navyše, v našej firme pracujú výhradne ľudia z blízkeho okolia a tí sa pozorne dívajú a citlivo vnímajú všetky faktory ovplyvňujúce ich životné prostredie.

Aký máte vzťah k PORFIXu? Aj ako značke aj k samotnému produktu.

Beriem ho bytostne ako environmentálny produkt, podstatnou mierou šetriaci ťažko obnoviteľné prírodné zdroje v ktorého procese sa dokonca používajú aj energetické druhotné zdroje.

Aké veci ste presadili v rámci svojej funkcie?

Výhodou v spoločnosti PORFIX je, že vývoj má výrazne pozitívny dopad na životné prostredie a trvalo udržateľný rozvoj. Spoločnosť totiž efektívne a bezodpadovo spracováva odpadové druhotné suroviny a energie. Do celej filozofie ekologickej výroby u nás zapadajú aj menšie procesy, ako riešenie únikov odpadov, separovaný zber, recyklácia vnútorne spracovávaných materiálov, dôsledná prevádzka čističky odpadových vôd, prachových filtrov a podobne. Všetky tieto procesy v PORFIXe riešime.

Ako sa vyrábajú tvárnice PORFIX?

Pórobetón sa vyrába zo zmesi zloženej z kremičitého plniva, spojiva, vody, plynotvornej prísady a regulačných prísad. Ako kremičité plnivo používame popolček zo spaľovania hnedého uhlia v elektrárenských a teplárenských kotloch. Spojivom je pálené jemne mleté vápno. Regulátorom tuhnutia je síran vápenatý. Ako plynotvorná prísada sa používa hliníková pasta. Prísadou na stabilizáciu pórobetónovej hmoty je povrchovo aktívna látka znižujúca napätie a urýchľujúca transport vody do sféridových pórov a disperzáciu hliníkovej pasty.

Po zmiešaní surovinových komponentov a vody v stacionárnej miešačke sa tekutá hmota odlieva do formy v ktorej narastá a tuhne. Po odleve prebiehajú chemické reakcie zložiek, ktoré musia byť vzájomne zladené. Najprv prebieha reakcia spojiva s vodou (hasenie vápna) za súčasného vývoja tepla. Súčasne s hasením reakciou hliníka s vodou a vápnom vzniká plynný vodík.

Plyn v hmote vytvára pórovitú štruktúru tvorenú takzvanými makropórmi (0,01 – 2,0 mm) a medzipórovými stenami v ktorých sa nachádzajú kapiláry i takzvané mikropóry (0,0001 – 0,01 mm). Póry tvoria zhruba dve tretiny objemu hmoty.

Blok pórobetónovej hmoty sa krája na výrobky na dvoch plnoautomatických linkách. Celá výroba pórobetónovej hmoty v PORFIXe je bezodpadová, čerstvé orezy sa miešajú s vodou a recyklujú do nových odlevov.

Konečné fyzikálno-mechanické vlastnosti získava pórobetón v autoklávach (veľké tlakové nádoby) kde je vytvrdenie materiálu urýchľované pod tlakom pary vysokou teplotou. Vo finále sa výrobky paletujú a balia do modrej fólie.

Keďže jednou zložkou pórobetónu je aj popolček z neďalekej uhoľnej elektrárne, nie je materiál vyrobený z takéhoto odpadu nebezpečný?

Začnem od princípov. Popolček, vzniká horením uhlia pri teplotách osemsto až tisícdvesto stupňov. Fyzikálne ide o čiastočné až úplné tavenie minerálov uhlia ako sú íly, sľuda, živce a kremeň. Po zhorení tvorí samotný popolček zmes minerálov kysličníkov kremíka (48–57%), hliníka (14-22%) a železa (7–10%). Teda minerálov, ktoré sa bežne vyskytujú v prírode. Obsah nespáleného uhlia v popolčeku dosahuje maximálne jeden a pol percenta hmotnosti.

Prírodné stavebné materiály ako kamenivo, betón, tehly a pórobetón budú vždy obsahovať určité množstvo rádioaktívnych látok. Popri draslíku, uráne, thóriu a iných stopových rádionuklidoch je najdôležitejší izotop Rádia 226.

PORFIX sa pri sledovaní výrobkov ale aj surovín vstupujúcich do výroby riadi predpísanými limitmi. Hmotnostné aktivity rádionuklidov v popolčeku a aj výslednom produkte štvrťročne kontroluje Úrad verejného zdravotníctva v Banskej Bystrici. Priemer meraní od roku 1991 do roku 2005 dosahuje 52,5 Bq/kg (hmotnostnú aktivita izotopu rádia 226Ra) s rozptylom 11,8 Bq/kg. Ministerstvo zdravotníctva SR určilo platnou vyhláškou č. 12/2001, Z.z.,§12 maximálnu úroveň na 120 Bq/kg. Teda všetky výsledky pre popolček ale aj samotný výrobok PORFIX sú dlhodobo hlboko pod požadovanými normami.

Druhým sledovaným údajom hodnotenia zdravotnej nezávadnosti stavebného materiálu je ukazovateľ takzvanej ekvivalentnej aktivity, ktorý udáva komplexný údaj o súbore rádioaktívnych prvkov a ich vyžarovaní. Vyhláška ktorú som uvádzal stanovuje limit pre obytné priestory na 370 Bq/kg. Za ostatných pätnásť rokov sme urobili bezmála stovku meraní s priemerom 130 Bq/kg. Aj v tomto ukazovateli sme teda hlboko pod limitnými hodnotami.

Vďaka jeho vlastnostiam a aj vďaka konkurencii sa o PORFIX-e napísalo veľa dobrého aj zlého. Aké sú najčastejšie výčitky alebo fámy o PORFIX-e a aká je skutočnosť?

Diskutovaná je hlavne otázka rádioaktivity, špeciálne radónu v stavbách. O tom sa nedá baviť inak, ako konkrétne: Všade v zemskej kôre, teda aj v pôde a ďalších prírodných materiáloch, sa nachádza dlhožijúci nuklid 226Ra. Jeho rozpadom vzniká plyn radón, ktorý z pôdy i ostatných materiálov uniká. Tento radón sa rozpadá do zhruba štyroch dní na ďalšie prvky. A tieto sú zdraviu škodlivé.

Nás zaujímajú objektívne fakty o úniku radónu a jeho množstve. Preto spoločnosť PORFIX - pórobetón, a.s. zahájila spoluprácu s Úradom verejného zdravotníctva pri výskume takzvanej emanácie radónu do priestoru stavieb.

Rozsiahla analýza (link na stiahnutie kompletka.doc) potvrdila zdravotnú nezávadnosť našich produktov. Aj z ďalších odborných štúdií vyšlo, že zo samotnej stavebnej konštrukcie uniká do objektu zhruba 6 – 10 %. Všetok ostatný radónu sa do objektu dostáva zo zemskej kôry – teda z podložia stavby. Státní ústav radiační ochrany České republiky (http://www.suro.cz/) uvádza vo svojej správe: "Z hlediska ozáření osob ve stavbách jsou samozřejmě významné především takové materiály, které tvoří největší část staveb (beton, cihly, tvárnice). Odhad průměrného ozáření ze stavebních materiálů v ČR (podle výsledků měření za rok 1999) je 0,4 až 0,6 mSv za rok, tj. asi desetkrát méně než z radonu, který do budov proniká z podloží."

Ochranu stavby voči radónu je možné zabezpečiť izoláciou stavby. Ja tiež radím pravidelné vetranie priestorov, radón je totiž plyn a vetraním sa ho dokážeme zbaviť.

Snaží sa PORFIX robiť aj niečo nad rámec štátnych noriem?

PORFIX šestnásť rokov cielene monitoruje aktivitu prírodných rádionuklidov (rádium, thórium, draslík). Už v hodnotení z roku 1991 Hlavný hygienik SR osvedčil pórobetónové výrobky ako hygienicko-zdravotne nezávadné. Každé ďalšie sledovanie toto osvedčenie potvrdilo (link na download/nezavadnost.jpg). Od roku 2004 v spolupráci s Úradom verejného zdravotníctva nad rámec legislatívnych požiadaviek hodnotíme pórobetónové výrobky. Prvá časť sledovaní sa venuje fenoménu „indoor polution“, teda vnútorného znečistenia obytných budov škodlivinami z konštrukčných materiálov. Merania aktivity rádionuklidov a emanácie radónu prebiehajú na tridsiatich vzorkách ročne.

Druhá časť prieskumu stanovuje prítomnosť toxických prvkov v stavebnom materiáli a jeho vodnom výluhu. Tieto výsledky určujú ekotoxicitu pórobetónu z pohľadu budúceho odpadu uloženého na skládke.

PORFIX INFOLINKA: 0800 10 13 13
web: www.porfix.sk