Energie, vykurovanie

V priemernej domácnosti sa cca 60 % z celkovej spotreby energie spotrebuje práve na vykurovanie. Je to významná časť rodinného rozpočtu. Vykurovacie zariadenia spolu s tepelnotechnickými vlastnosťami obalu domu sú dva faktory, ktoré určujú, koľko nás bude vykurovanie stáť.

Správnym postupom je najprv minimalizovať tepelné straty (zateplením obalu domu, znížením nekontrolovateľného prenikania vzduchu z okolia a jeho náhrada kontrolovaním vetraním) a následne uvažovať o voľbe paliva, účinného zdroja tepla a spôsobe regulácie.

Prevádzku a efektívnosť vykurovania ovplyvňujú tri faktory, ktoré musia byť vzájomne zosúladené:

  • Potreba tepla, ktorá závisí od kvality plášťa budovy priamo ovplyvňuje veľkosť vykurovacieho zariadenia. Nemenej dôležitý je aj podiel zasklenia plôch, ich orientácia a tým aj možnosti pasívneho využitia slnečného tepla,
  • Voľba vykurovacích telies a spôsobu šírenia tepla do priestoru. Potrebné teplo môže byť šírené v obytných priestoroch radiátormi, podlahou, stenami a pod., Vždy však optimálne bez bariér. Dôležité pri tom je, aby podiel vyžarovaného tepla bol čo najvyšší. Je to zdravšie a hospodárnejšie.
  • Zodpovedajúca regulácia, zohľadňujúca vonkajšiu klímu, vnútorné tepelné zisky a požiadavky užívateľov.

Optimálna teplota miestností

obytné miestnosti (obývacie izby, spálne, jedálne) 20°C
kuchyne 20°C
kúpeľne 24°C
WC 20°C
vykurované predsiene a chodby 15°C
vykurované schodiská 10°C

Pozn. pri ideálnej relatívnej vlhkosti v miestnosti 40-60 %

Tepelná pohoda

Tepelná pohoda je pocit spokojnosti, kedy človek v obytnom priestore nepociťuje ani nadmerné teplo, ani chlad. Na jej zabezpečenie je potrebné vytvoriť rovnováhu medzi množstvom tepla vyprodukovaným ľudským organizmom a jeho odvedením do okolitého prostredia (bez nepríjemných pocitov - potenia sa, resp. pocitu chladu).

Teplota prostredia pre ľudské činnosti
Pri odpočinku 19 – 22 °C
Ľahká fyzická práca 18 – 20 °C
Stredne ťažká fyzická práca 14 – 17 °C
Ťažká fyzická práca 10 – 15 °C

Parametre ovplyvňujúce tepelnú pohodu sú:

  • teplota vzduchu,
  • vlhkosť vzduchu,
  • teplota stien, 
  • intenzita prúdenia a výmeny vzduchu.

Ak porovnáme reálnu teplotu vzduchu akú udržiavame napr. v spálni paneláku (často až 25 oC) s odporúčanou hodnotou 20 oC (uvedenou v tabuľke vľavo dolu), zistíme, že miestnosť prekurujeme. Potreba prekurovania vyplýva z nesúladu faktorov vplývajúcich na tepelnú pohodu (v tomto prípade, pravdepodobne teplota stien v miestnosti). 

Pravidlo optimálnej tepelnej pohody v miestnosti

rozdiel povrchovej teploty pevných objektov (stien, podláh, okien, dverí a vybavenia miestnosti) a teploty vzduchu by nemal byť väčší než 4°C. Súčet týchto teplôt by sa mal pohybovať okolo 38°C.

tepelna_pohoda.gif

Ak je teplota povrchu steny 18°C, stačí nám vykurovať miestnosť na 20°C a budeme sa cítiť príjemne. Ak je teplota povrchu steny 14°C, musíme vykurovať miestnosť až na 24°C, pretože inak budeme mať pocit chladu.

Dôležitú úlohu zohráva aj relatívna vlhkosť vzduchu.

Ako príjemnú pociťujeme vlhkosť 40 - 60% vychádzajúc z izbovej teploty 18 - 23 °C. Pri nižšej vlhkosti sa zvyšuje odparovanie  z nášho tela, ktoré sa tým ochladzuje, pri vyšších hodnotách vlhkosti sa naopak voda z tela odparuje ťažko, preto sa potíme. Vetraním  sa relatívna vlhkosť zvýši ochladením vzduchu. Z tohto dôvodu je potrebné miestnosti s vysokou vlhkosťou nad 60% (kúpeľňa, kuchyňa) pravidelne vetrať. Ohrievaním vzduchu sa relatívna vlhkosť znižuje, je preto vhodné zvýšiť ju na požadovanú hodnotu pomocou zvlhčovačov vzduchu.